1.  Tradičná otázka – kedy a kde ste sa prvýkrát stretli s plemenom vyžla a čím Vás zaujalo? - Ešte ako malý chlapec, niekedy okolo rokov 1941 – 42 som videl zaujímavých psov. Zaujala ma – ich farba, poslušnosť, stavba tela… Vlastne som len vedel, že sú to poľovnícke psy, nemal som poňatie o plemene.

Aký to je druh, som sa dozvedel až neskôr na poľovačkách na jarabice… Boli to psy z chovu pána Ladislava Greznárika. Toto plemeno ma zaujalo svojou veľmi dobrou prácou, kľudnou povahou, skrátka všetkými vlastnosťami a neskôr ako mladý, začínajúci poľovník – ešte nie ako kynológ chovateľ, som poľoval s ODROU z Karpát. Bola to maďarská krátkosrstá stavačka a bolo to v roku 1956. Obľúbil som si maďarských stavačov a začal som sa im venovať ako chovateľ. Odvtedy so sa začal venovať hlavne drôtosrstým stavačom.

 2.  Čo nám môžete povedať o histórii Vašej CHS Selle? - Spomenul som pána Ladislava Greznárika – s týmto chovateľom MDS  som úzko spolupracoval. Vlastne on ma zasväcoval do prvých chovateľských krokov. Okrem neho mám veľmi pekné spomienky na spoluprácu aj s pánom Kolomanom Slimákom, s ktorým som sa v mojich chovateľských začiatkoch stretal a od ktorého som sa vlastne tiež veľa priučil.

Chovná stanica pána Greznárika SELLE bola založená v roku 1923. Bola na začiatku našej vzájomnej spolupráce, aj na jej konci. A síce v roku 1971 som na žiadosť pána Greznárika prevzal štafetu chovu aj s názvom mojej chovnej stanice, ktorý zostal pôvodný podľa pána Greznárika, teda SELLE.

Už predtým som ešte pod pôvodným názvom mojej chovnej stanice Zo Šale mal chovnú sučku MDS KOFU. Táto sa ku mne dostala z posledného vrhu od sučky DÉZI (od pána Greznárika), v roku 1965. V tom vrhu sa narodili 4 šteniatka – KAZAR, KÓBI, KUKI a KOFA a boli vlastne posledné od chovateľa pána L. Greznárika. Matka týchto šteniec skončila v chove u pána baróna Bornemisza v Rakúsku. Dvaja psi skončili u chovateľov v Rakúsku, KÓBI u pána Maczkyho v Dlhej nad Váhom a spomínaná KOFA sa stala vlastne prvou chovnou sučkou mojej CHS. Prvý jej vrh bol v roku 1968 a celkovo sa zo 4 vrhov narodilo 25 šteniatok.

 3.  Koľko vyžiel sa vo Vašej CHS narodilo a čo pokladáte za najväčšie chovateľské úspechy? -Vediem si evidenciu narodených šteniec od jednotlivých chovných sučiek – myslím si, že netreba tým kolegov zaťažovať. Spomeniem však niektoré a ich mená určite povedia čo-to viacerým starším chovateľom. V začiatkoch to bola už spomenutá KOFA, ďalej GIN, MIG, PUNCSI, KÓPÉ, BLESK, CIGÁŇ, CÉZAR, CERO, CUPA, IBIS, BELA…

Napríklad GIN vedený pánom Jozefom Maczkym vyhral v roku 1977 v Maďarsku v Dégu Medzinárodnú súťaž maďarských stavačov, ďalší PUNCSI také isté podujatie v roku 1983 v  Maďarsku v Keceli. Aj ostatní okrem úspechov na výstavách, dosiahli pekné výsledky aj po pracovnej stránke - hoci nie na vrcholných podujatiach, ale v klasických podmienkach poľovných revírov, čo potvrdzovala väčšina ich majiteľov. Viacerí sa dostali aj do chovu.

Neskôr to boli napríklad UTO, VAJDA, ULA, VESNA, BAGÓ, BROK, BORA, EGON, DRAK, DAN, YORK, YDAR, VIŤÚZ, UFO, GAPRA, SÁVA, YKRA, LARA,TIBA, IMKA, či ERON, ktoré nakoniec po výborných exteriérových výsledkoch, ale aj pracovných, robili a robia tomuto plemenu dobré meno. Viaceré skončili u chovateľov v zahraničí – Česko, Nemecko, Rakúsko, Francúzko, Holandsko – a verím, že prispeli rozvoju tohoto plemena.

 4.  Ako hodnotíte vyžly po pracovnej stránke? - Po pracovnej stránke hodnotím vyžly ako všeobecne kľudné psy, pričom krátkosrsté sa mi javia ako temperamentnejšie. Ďalej ako dobre ovládatelné, poslušné, výborne aportujúce a vystavujúce. Pravda všetko nie je v génoch psíka, ale je tam toho strašne veľa… Keď dostane šancu a pracuje sa s ním, výsledky sú vynikajúce. Keď skončí v rukách takého, ktorý má menej času venovať sa mu, prejaví sa to tak isto. Niekto hovorí o vyžlách, že vyžly sú menej ostré… Ja si myslím, že aj medzi nemeckými stavačmi je ostrý a ostrejší jedinec a tak isto to je aj u vyžiel.

 5.  V čom vidíte prednosti a nedostatky u maďarských „drôťákov“ a „kraťasov“? - Nedostatky u psa? Myslím si, že nehovorme o nich, vlastne nehľadajme ich. Je uznaný štandard plemena, skvalitnime výber do chovov, podporujme sa navzájom, viac spolupracujme a náš chov sa bude rozvíjať ešte lepšie – veď toto plemeno si to zaslúži. Zatiaľ myslím všeobecne. Keď mám podľa seba hodnotiť „drôťakov“ a „kraťasov“ – mám bližšie k „drôťakom“. Myslím hlavne na prácu v revíroch – počasie, voda…Drôtosrstý stavač je odolnejší a na druhej strane je krátkosrstý stavač trochu temperamentnejší. Je mi osobne ľúto mnohých krátkosrstých stavačov končiacich u nepoľovníkov – stávajú sa z nich v poslednej dobe „bytové“ psy. Na jednej strane, nie je sa čo čudovať – je to pes krásavec, ale na druhej strane sa mi zdá, že ich chov sa uberá stále viac komerčne – akoby bez snahy využiť psa tam, kde to je pre neho typické, teda v revíroch a to nepridáva skvalitňovaniu chovu.

 6.  Dlhé roky ste členom a funkcionárom Klubu, ako hodnotíte jeho činnosť, prínosy a nedostatky? - Klub zastrešuje našu činnosť. Určite treba hodnotiť jeho prácu kladne. Takých zanietených funkcionárov ako je náš predseda pán František Varga, páni Alexander Kišš alebo MVDr. Koloman Kertész, ale aj ďalší napríklad Vincent Bujak, by sme potrebovali čo najviac. My starší vieme poradiť, či pomôcť, možno inou formou ako mladší. Myslím si tiež, že vždy máme čo mladým povedať.

Zabezpečujem v spolupráci s našim PZ Agačáreň už po viaceré roky Jarné skúšky vlôh (SVS) pre náš Klub a som vždy šťastný, že sa u nás stretáva toľko záujemcov o chov maďarských stavačov. V tom vidím prínos do budúcnosti a medzi nimi treba hľadať nových nádejných chovateľov. Na vlaňajšej VČS klubu sa rozprúdila diskusia o zlepšení situácie v chove drôtosrstých MS – ubúdajú nám chovní psy. Uvidím aká je situácia, koľko členov z tých, ktorí sa  vlani „chystali“ na tento chov v tejto otázke niečo urobilo. Ja áno. Aj pri svojich 75 rokoch som sa rozhodol zakúpiť MDS z chovu v Maďarsku – a sučka Zöldmáli EGRES je pripravovaná na výstavu, na SVS a postupne s ňou chcem absolvovať JSS. Verím, že sa dostane do chovu. Je to dcéra po ERONOVI (t.č. v Holandsku) a cítim, že sa jej oplatí venovať. Druhá sučka tiež z tohoto vrhu Zöldmáli EPER je u chovateľa pána Ladislava Jóžu. Verím, že aj on s ňou dosiahne podobné výsledky ako ja – prajem mu to.

 7.  Čo pokladáte za svoje ešte nesplnené ciele a túžby v súvislosti s vyžlami? - Chcel by som sa ešte dožiť toho, aby sa vyžly aj zásluhou nášho klubu dostali do situácie, aká bola v sedemdesiatych rokoch, aby sme sa nemuseli obávať, že toto poľovne veľmi dobré plemeno sa vytratí z našich revírov. Chcel by som, aby sa v rámci Klubu vyriešili otázky odborníkov na jednotlivých postoch, aby Klub „neťahalo“ pár zanietených jednotlivcov, aby nás viedli najlepší odborníci z našich radov, aby sme lepšie odovzdávali svoje skúsenosti mladým záujemcom o chovateľstvo. Len tak sa bude dariť rozvíjať Klub a tým aj naše obľúbené plemeno psa. Pokiaľ budem vládať a zdravie mi to dovolí, budem všetkých podporovať a pomáhať im v snahe navrátiť MS ich miesto v našich revíroch. Keď chceme dosahovať dobré výsledky musíme, ako sa hovorí ťahať za jeden koniec povrazu. Nemali by sme byť jeden k druhému nevraživí, záviadieť si aj čiastkové úspechy, či vidieť len seba samého, ako neomylného. Len vtedy sa nám bude dariť, keď sa budeme vedieť tešiť z úspechov každého z nás.

Prajem všetkým chovateľom tohoto plemena len samé pekné úspechy a radosť z tejto činnosti.

Naša práca nebude zbytočná, keď výsledky našich psov na výstavách a ich práca v revíroch budú tešiť ich nových majiteľov, hlavne poľovníkov, možno budúcich chovateľov – v tom viďme jej zmysel a zabudneme na námahy a starosti s chovom spojené.